Správy z konferencií

ZBORNÍK Z VIII. ČESKO-SLOVENSKÉHO SYMPÓZIA V PRÍSTUPE ZAMERANOM NA ČLOVEKA S MEDZINÁRODNOU ÚČASŤOU, 2019 [PDF]

DIEŤA A JEHO RODINA

V májových dňoch (21. – 23. 5.2015) sa konalo v Bratislave už 6. Česko-slovenské sympózium PCA, tentoraz venované dieťaťu a jeho rodine. Túto tému zvolil prípravný výbor zložený z predstaviteľov PCA Inštitútu Ister (PhDr. Lýgia Bátovská, Mgr. Lucia Lenická, Mgr. Katarína Maťová, Mgr. Hana Celušáková, Mgr. Anna Kočibálová), Inštitútu terapie hrou (Mgr. Zuzana Tatárová), neštátneho zdravotníckeho zariadenia Teraviva (PaedDr. Jana Špániková) a občianskeho združenia Coachingplus (PhDr. Ivan Valkovič) preto, že chcel pokračovať v tradícií stretnutí absolventov a frekventantov výcvikov v prístupe zameranom na človeka (PCA) a sympózií zameraných na terapiu detí, pre ktorú viacerých z nás nadchol profesor Garry Landreth, ktorý prišiel na naše predošlé bratislavské sympózium. Tentoraz k nám už Garry pre svoj pokročilý vek nepricestoval, odporučil nám však svojho žiaka Dr. Daniela Sweeneyho.

Koncom novembra sa v Inštitúte vzdelávania v Benešove uskutočnilo už 5. Česko-slovenské sympózium PCA. Spolu sa na ňom zúčastnilo 63 ľudí, hoci naraz nás v jednej miestnosti toľko nikdy nebolo; mnohí prichádzali neskôr a odchádzali skôr. A väčšinou to boli absolventi výcvikov PCA z Čiech. Po slovensky sme síce hovorili štyria, ale obidve Barbory, čo ešte hovoria ľubozvučnou slovenčinou, už žijú v Čechách. Po jednom sa objavili azda aj zástupcovia iných krajín: Petr Ondráček z Nemecka a Láďa Nykl z Rakúska, v ich prípade je to však obrátene, hovoria po česky. A úplne medzinárodnú úroveň zabezpečila Sheila Haugh z Veľkej Británie, ktorá ešte nehovorí tak plynule česky, aby predniesla svoj príspevok v domácom jazyku, takže hovorila po anglicky. (Predpoludním tlmočila jej príspevok Danka Rös Šiffelová a popoludní jej workshop tlmočil Vlado Hlavenka, ktorý kvôli tomu prišiel.) V stredu večer sme ako obvykle začínali encountrovou skupinou (22 účastníkov) a piatok napoludnie končili podobne (42 účastníkov).

SHEILA HAUGH, Česká republika, Veľká Británia,  Training Factory, spol. s.r.o.,  Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Názov príspevku: Hope as a Basis for Psychotherapy

Autorka vo svojej prezentácii kladie dôraz na terapeutove/-tkyne postoje, presvedčenia a ľudské tendencie ako je dávať a mať nádej. Považuje ich za nevyhnutnú súčasť pomáhajúceho vzťahu, v súčasnosti možno zanedbávanú kvôli kladeniu dôrazu na sledovanie efektívnosti práce, jej profesionalizácii, či rôznym politickým vplyvom. Nádej navrhuje ako inherentnú v aktualizačnej tendencii, zvažuje jej prítomnosť a význam pre zomierajúcich, ľudí so samovražednými tendenciami, či vo chvíľach „zaseknutia" v práci s klientom. Schopnosť dávať nádej v zmysle viery v to, že veci sa môžu zmeniť, môžu menej bolieť, považuje za nevyhnutnú pre prácu terapeuta.

Key words: ethical framework, therapeutic relationship, actualising tendency, hope

9. svetová konferencia na človeka zameranej a zážitkovej psychoterapie a poradenstva

V dňoch 30. júna až 4. júla 2010 sa v Ríme konala  9. svetová konferencia na človeka zameranej a zážitkovej psychoterapie a poradenstva s názvom Posilnenie; politika pomáhajúceho vzťahu. Usporiadala ju talianska Associazione dell´Aproccio Centrato sulla Persona „Carl Rogers“ a Istituto dell´ Aproccio Centrato sulla Persona za pomoci medzinárodného organizačného výboru zloženého z ďalších členov World Association for Person-Centered and Experiential Psychotherapy and Counseling (WAPCEPC) z iných krajín pod vedením Alberta Zucconiho (ACP Italia) a Jeffreyho Cornelius-Whitea (WAPCEPC). Celkove pracovalo 29 ľudí tri roky na tom, aby sa v Ríme zišlo približne 650 terapeutov a poradcov, zaujímajúcich sa o prístup zameraný na človeka, z 35 krajín sveta. Malo ich byť 36, ale Irán svojich terapeutov a poradcov nepustil do sveta. Bola to teda mohutná akcia, v troch budovách konferenčného centra Aurelia takmer v centre Ríma (len pár krokov, teda 3 km na západ od Vatikánu, ako udávajú propagačné materiály) bežali neustále prednášky v troch veľkých sálach so simultánnym prekladom (taliančina – angličtina a naopak) a v 12 malých sálach referáty, workshopy a encountrové skupiny bez prekladu. Uvážite iste, že to jeden človek nemôže všetko stihnúť, ale zo Slovenska sme sa zúčastnili traja: dr. Hana Smitková, Mgr. Martin Miler a ja, takže sme toho stihli viac – ale aj tak nie všetko. Tu sú naše postrehy.